Podarí sa naplniť ciele reformy súdnej mapy?

Ako sme spomenuli v predchádzajúcej časti, už vyše pol roka je účinná reforma „súdnej mapy“. Jej hlavným cieľom nie je iba „poprehadzovanie“ agendy medzi jednotlivými súdmi, ale predovšetkým zrýchlenie a zefektívnenie konaní. Spôsob prerozdelenia agendy vychádzal z toho, že súdy a teda aj sudcovia by sa mali viac špecializovať, vďaka čomu môžeme očakávať kvalitnejšie rozhodnutia. Nemalo by sa tak stávať, že na niektorých menších súdoch sa sudcovia venujú aj trom agendám naraz, pričom ale z pochopiteľných dôvodov, nemôžu mať v každej z nich dostatočný prehľad ani skúsenosti.

Jedným z cieľov reformy potom bolo aj zrušiť súdy, ktoré sú malo zaťažené a naopak, zabrániť aby na niektorých súdoch, prevažne vo väčších mestách, dochádzalo k preťažovaniu. Na zhodnotenie, či táto reforma svoje ciele naplnila je však predsa len ešte priskoro a preto sa zamerajme skôr na konkrétne zmeny.

Menej okresných súdov aj zriadenie mestských súdov

Jednou z najväčších zmien je zníženie počtu okresných súdov z pôvodných 54 na 36. Zamestnanci súdov sa však prepúšťania báť nemusia, pretože väčšina pracovísk zostala zachovaná a de facto aj naďalej slúžia nástupníckym okresným súdom. V niektorých prípadoch sa však môže stať, že ak potrebujete navštíviť okresný súd, budete musieť cestovať ďalej ako doteraz. Čiastočnou kompenzáciou by najmä do budúcnosti mohlo byť využívanie elektronickej komunikácie so súdmi, čo potrebu cestovania úplne eliminuje.

Veľkou novinkou dotýkajúcou sa najmä podnikateľov je prerozdelenie obchodnoprávnej agendy. Po novom totiž už obchodnoprávne spory bude rozhodovať len osem konkrétne určených okresných súdov. Obchodnoprávne oddelenie teda už nebude zriadené na každom okresnom súde. V niektorých prípadoch teda strany sporov a účastníci konaní budú musieť cestovať aj desiatky kilometrov navyše.

Treťou, a nemenej dôležitou novinkou súdnej reformy je vznik mestských súdov v Bratislave a Košiciach. Doterajšie okresné súdy sa tak zmenili na Mestské súdy a rovnako sa zmenilo aj prerozdelenie ich agendy. V rámci hlavného mesta tak trestnoprávna agenda prináleží Mestskému súdu Bratislava I, pričom obchodnú agendu a obchodný register má zas na starosti Mestský súd Bratislava III. Riešenie občianskoprávnych sporov je zas vyhradené pre Mestský súd Bratislava IV.

Čo prináša nová súdna mapa pre občanov a podnikateľov?

Obavy o tom, že by nová súdna mapa spôsobila úplný chaos, v tom ako budú pokračovať neskočené konania našťastie nenastal. Oplatí sa ale spomenúť, že postup v prípade konaní, ktoré neboli právoplatne skončené do 31. mája 2023, stanovujú prechodné ustanovenia Civilného sporového poriadku. Podľa nich sa uplatňuje všeobecné pravidlo, že právoplatne neskončené súdne konania sa dokončia „na súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do 31. mája 2023; to neplatí, ak podľa osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd.“

Zjednodušene povedané, ak agenda súdu prešla na nový (nástupnícky súd), neskončené veci bude rozhodovať tento súd (napríklad obchodnoprávne spory, pretože došlo k úprave príslušnosti súdov). Ak agenda na žiadny nástupný súd neprechádzali, dokončí sa konanie na súde, ktorý o veci rozhodoval pred 31. májom 2023. Ak chcete mať predsa len absolútnu istotu, oplatí sa preveriť a zistiť si, ktorý súd váš spor prejednáva, čím si potenciálne uľahčíte situáciu do budúcnosti.

V súvislosti s novinkami by si mali dať podnikatelia (resp. všetky subjekty zapisované do obchodného registra) pozor aj na údaje uvádzané v obchodných dokumentoch. Od účinnosti novej súdnej mapy totiž vznikla povinnosť pre spoločnosti a ich organizačné zložky zapísané v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I alebo Okresného súdu Košice I zmeniť na firemných dokumentoch (napr. na faktúrach či hlavičkových papieroch) ako aj na webových stránkach informáciu o súde, v ktorého registri sú vedené.

Vyššie súdne poplatky

Aby toho nebolo málo, v súvislosti so súdnictvom nás tento rok čaká ešte jedna dôležitá zmena, a to nárast súdnych poplatkov. Dochádza k nemu v rámci prijatia tzv. konsolidačného balíčka, ktorý bol v NR SR schválený koncom roka. Oficiálnym dôvodom pre valorizáciu súdnych poplatkov je to, že k poslednej úprave došlo pred vyše 15 rokmi a tak je aj týmto spôsobom potrebné reagovať na infláciu a zvýšenie personálnych nákladov. Zvýšenie je plánované od 1. apríla 2024 a ak nechcete do súdnych poplatkov investovať viac ako je nevyhnutné, využite nasledujúce týždne platnosti doterajšieho sadzobníka.

Nové poplatky za podanie žaloby alebo návrhu na začatie konania

Prvou zásadnou zmenou v sadzobníku, ktorá sa dotkne veľkej časti populácie je základná výška poplatku za podanie žaloby alebo návrhu na začatie konania. Minimálna hranica sa posúva zo 16,50 eur na rovných 25 eur. Pri konaniach, ktorých predmet je možné oceniť peniazmi je poplatok 6 % z danej sumy, najviac však 25 000 eur (predtým bol horný limit 16 596,50 eur), pričom v obchodných veciach je horný limit súdneho poplatku stanovený na 50 000 eur.

V prípade konaní, ktorých predmet nie je možné oceniť sa poplatok zvyšuje z pôvodných 99,50 eur na 140 eur.

Priplatia si aj obchodné spoločnosti

Ak si plánujete založiť obchodnú spoločnosť, poponáhľajte sa. Zvyšujú sa totiž aj poplatky súvisiace so zápismi do obchodného registra. Za prvozápis s.r.o. si namiesto pôvodných 150 eur zaplatíte po novom 220 eur. Priplatíte si aj v prípade, že budete podávať návrh na zmenu údajov zapísanej osoby v obchodnom registri, pretože tento poplatok sa zvyšuje z 33 eur na rovných 50 eur. Poponáhľať by ste sa mali aj v prípade, že plánujete podávať návrh na vykonanie exekúcie, pôvodný poplatok 16,50 eur sa totiž zdvihne na 25 eur.

Znižuje sa aj zľava pri elektronických podaniach

Až doteraz platilo, že pri realizácii rôznych úkonov s použitím elektronických služieb, ste mohli počítať s 50 % zľavou z poplatku, avšak maximálna zľava mohla byť len vo výške 70 eur. Hoci uvedená zľava 50 % zostáva v platnosti aj naďalej, jej maximálna výška bude po novom už iba 50 eur. Podaním realizovaným elektronickými prostriedkami tak podľa nového sadzobníka ušetríte menej.

Čo dodať na záver? Pre niekoho sa vyššie uvedené zmeny môžu zdať len nepatrné a ak podávate návrhy na súdy len z času na čas, vašu situáciu zrejme príliš neovplyvnia. Pre podnikateľov však môžu byť tieto zmeny citeľnejšie a vyššie poplatky pri žalobách v obchodnoprávnych veciach či zmenách v obchodom registri, ktoré je potrebné vykonať niekedy aj viackrát do roka sa môžu negatívne prejaviť na hospodárení.