Ako vzniká pohľadávka?

Pohľadávka je pojmom označujúcim plnenie, ktoré je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka. Spravidla má peňažný charakter a teda hovoríme o peňažnom dlhu, ktorý je dlžník povinný splatiť veriteľovi. Okrem toho, že existujú rôzne druhy pohľadávok (napríklad peňažné, vecné, omisívne), tak pohľadávky rozlišujeme aj podľa spôsobu, akým vznikli.

Pohľadávky môžu vzniknúť na podklade určitej zmluvy – vtedy hovoríme o zmluvných pohľadávkach, ale môžu mať aj nezmluvný základ. Napríklad, ak sa s kamarátom ústne dohodnete na tom, že mu požičiate peniaze a on vám ich nevráti, budete mať voči kamarátovi pohľadávku, hoci ste nemali uzavretú zmluvu.

Pohľadávka môže vzniknúť ale aj nedopatrením, najmä ak si dlžník nedá pozor na jej splatnosť a dostane sa do omeškania s plnením. Veľmi častým príkladom sú aj pohľadávky vzniknuté z poistnej udalosti. Povedzme, že vám vznikne škoda a poisťovňa vám v termíne nevyplatí poistné plnenie. Takúto pohľadávku si potom samozrejme môžete vymáhať zákonným prostriedkami.

V praxi je veľmi dôležité odlišovať nielen to, na akom podklade pohľadávka vznikla, ale aj moment jej vzniku. Samotný moment vzniku pohľadávky je totiž právne významnou skutočnosťou, od ktorej závisí plynutie lehôt, ale tiež napríklad výška úroku z omeškania či prípadná povinnosť dlžníka zaplatiť zmluvnú pokutu. Pri zmluvných pohľadávkach je momentom vzniku pohľadávky spravidla už podpísanie samotnej zmluvy.

Venujte pozornosť svojim pohľadávkam

Trošku odľahčene by sme časový úsek od vzniku pohľadávky až po jej zánik mohli označiť ako „život pohľadávky“. Oplatí sa vedieť, že počas existencie pohľadávky má povinnosti nielen dlžník (povinnosť splatiť pohľadávku), ale aj samotný veriteľ. Tou najdôležitejšou povinnosťou veriteľa je poskytnúť dlžníkovi potrebnú súčinnosť so splatením dlhu a zabúdať netreba ani na povinnosť vyčísliť dlžníkovi presnú výšku pohľadávky, resp. spôsob jej určenie. Na druhej strane, veriteľ nemá povinnosť dohodnúť sa na akomkoľvek návrhu, s ktorým by dlžník prišiel počas existencie pohľadávky.

Hoci nejde o povinnosť, treba si uvedomiť, že kedykoľvek počas života pohľadávky má veriteľ možnosť svoju pohľadávku od dlžníka vymáhať. Samozrejme, v praxi iba málokedy dochádza k tomu, že veriteľ začne svoju pohľadávku vymáhať hneď nasledujúci deň po tom, ako sa stane splatnou. Druhým extrémom sú však prípady, ak veriteľ sám nevenuje pozornosť svojím pohľadávkam a ich prípadné vymáhanie si necháva na poslednú chvíľu. Čím neskôr totiž vymáhanie začne, tým horšia je spravidla ich vymožiteľnosť.

Veď napokon, ak by ste ako veriteľ nechali pohľadávku „ležať ľadom“ a vôbec ju nevymáhali, po uplynutí všeobecnej premlčacej doby (3 roky) by došlo k jej premlčaniu. To má za následok oslabenie práva veriteľa, pretože by už súdne vymáhanie pohľadávky nebolo možné.

Možnosti zániku pohľadávky

Rovnako ako k vzniku, tak aj k zániku pohľadávky môže dôjsť rôznymi spôsobmi. Tým najžiadanejším zo strany veriteľa je prirodzene zánik pohľadávky zaplatením dlžnej čiastky, a to buď jednorazovo alebo postupne, teda v splátkach. Počas existencie pohľadávky sa ale veriteľ s dlžníkom môže rôznymi spôsobmi dohodnúť, a to či už na odpustení dlhu alebo nahradení inou pohľadávkou. Ničím neobvyklým nie je ani vzájomné započítanie prichádzajúce do úvahy v prípade, ak sú si účastníci navzájom dlžní.

Dlžníci si často myslia, že ak ich veriteľ nikdy nenájde, resp. sa mu nepodarí nadviazať kontakt, tak pohľadávka len tak zmizne. Samozrejme, v praxi to tak nie je, pohľadávka nemôže len tak zmiznúť, a to dokonca ani v prípade premlčania. Pri premlčaní totiž zaniká iba právna vymáhateľnosť pohľadávky ale nie pohľadávka samotná. V špecifických prípadoch však môže pohľadávka zaniknúť tzv. nemožnosťou splnenia dlhu. Ide o vcelku ojedinelé situácie (napríklad prírodné katastrofy), kedy objektívne z dôvodu pôsobenia vyššej moci nie je možné splatenie dlhu.

Na záver iba dodajme odporúčanie pre veriteľov, aby zbytočne s vymáhaním pohľadávok neotáľali a sami nezhoršovali svoju situáciu. K úspešnému splneniu pohľadávky treba neraz vyvinúť súčinnosť, snažiť sa s dlžníkom spolupracovať a nečakať až dovtedy, kým by hrozil zánik pohľadávky inak, ako splatením dlhu.