Chtiac - nechtiac, Slováci si na dlhy zvykajú

Zadlženosť Slovákov už niekoľko rokov rastie a dokazujú to rôzne prieskumy súkromných spoločností, ale tento fenomén vyplýva aj zo spoločenského diania. Stačí sa len pozrieť na tempo rastu cien nehnuteľností a je zrejmé, že mnohí ľudia môžu byť radi, ak si vôbec môžu dovoliť financovať ich na hypotéku. K celkovému rastu dlhu domácností na Slovensku pomohla aj vysoká inflácia v uplynulých dvoch rokoch, pretože mnohí z tých, ktorí popri náraste životných nákladov nemali dostatočnú rezervu, museli pri neočakávaných výdavkoch siahnuť po pôžičke.

Zadlžovanie kvôli nehnuteľnostiam

Ak uvedieme, že zadlžovanie je dnes neoddeliteľnou súčasťou života na Slovensku, vôbec nie sme ďaleko od pravdy. Zadlženosť sa pritom najviac týka nielen nízkopríjmových skupín obyvateľstva, ale aj strednej triedy v Bratislave a ďalších väčších mestách. Napokon, ako sme už uviedli, dostať sa vo väčších mestách k vlastnému bývaniu bez hypotéky a iba s bežným príjmom je prakticky nemožné.

Aby sa z tohto dôvodu občania nezadlžovali príliš, boli pri hypotékach nastavené maximálne hranice financovania a v zásade aj teraz dostanete hypotéku na 80 % z ceny nehnuteľnosti. Časť špekulatívnych nakupujúcich sa týmto spôsobom obmedzila, no na druhej strane zostali ľudia, ktorí potrebujú byt na bývanie a zvyšných 20 % z jeho ceny usporených jednoducho nemajú. A tak si tieto prostriedky musia opäť niekde požičať. Nastáva tak paradoxná situácia, kedy si niektorí ľudia musia požičať, aby vôbec mohli dostať hypotéku.

Impulz pre rast spotrebiteľských úverov

V kontexte vyššie uvedeného vyznieva zaujímavo aj nedávna informácia o tom, že trh spotrebiteľských úverov na Slovensku zaznamenal výrazné oživenie. Koncom minulého roka sa tempo rastu spotrebiteľských úverov zrýchľovalo a odhadom dosiahlo vyše 7 %, čo predstavuje najvyššiu hodnotu za uplynulých 5 rokov. Čo za týmto nárastom hľadať?

V prvom rade vysokú infláciu, pretože časť spotrebiteľov sa obáva, že ceny budú ďalej rásť a drahšie veci si v budúcnosti nebudú môcť dovoliť vôbec. Druhý dôvod možno hľadať v nedostatočnej finančnej rezerve pri výskyte neočakávaných okolností. Do tretice si čoraz viac ľudí uvedomuje, že život na dlh je vlastne celkom pohodlný a vyžaduje si menej disciplíny ako sporenie, ktoré aj tak pre neustále rastúce ceny nemá príliš význam. Takéto premýšľanie je však pomerne rizikové a dovoliť si ho môžu predovšetkým tí, ktorí dokážu svoje osobné financie dobre manažovať.

Dobehneme v tomto smere USA?

Američania sú známi tým, že sú konzumnou spoločnosťou s vysokou úrovňou osobného dlhu. V omnoho väčšej miere ako Slováci využívajú úvery na kúpu nehnuteľností, áut a na financovanie spotrebného tovaru. V porovnaní so Slovenskom sú navyše mnohí študenti nútení brať si pôžičky na školné, ktoré sú v podstate prvým väčším dlhom v živote. V dôsledku toho sú mnohí Američania zadlžení ešte skôr ako sa im podarí rozbehnúť kariéru, pričom už v jej počiatkoch musia čeliť otázkam, ako si zabezpečiť bývanie a zároveň zvládať aj splátky za štúdium.

Existuje však zásadný rozdiel medzi slovenským a americkým prístupom k dlhu. Zatiaľ čo Slováci sa ešte stále stretávajú s určitou stigmatizáciou a strachom zo zadlženia, Američania často vnímajú úverovanie ako nevyhnutnú súčasť života. Jednoducho v peňaženke či v smartfóne máte uloženú jednu alebo aj viac kreditných kariet, s ktorými platíte presne to, čo práve potrebujete. Nuž a v pravidelných intervaloch vám chodí vyúčtovanie nákladov. Zároveň máte vytvorené tzv. kreditné skóre, podľa ktorého sa odvíjajú podmienky za akých vám príslušné inštitúcie poskytujú ďalšie úvery.

Hoci zadlženosť občanov USA je priamo povestná, stále sa zvyšuje a prakticky rastie rovnako, ako rastú aj životné náklady. Zadlženosť občanov USA na kreditných kartách dosiahla podľa odhadov v druhom kvartály roka 2023 až 1,03 bilión dolárov, pričom dlh na kreditných kartách rástol sedem kvartálov nasledujúcich po sebe.

Nielenže dlhov, ktoré si Američania berú na svoje plecia je viac, ale zároveň aj viac držiteľov kreditných kariet si prenáša svoj dlh z mesiaca na mesiac, čo prirodzene finančnú záťaž len ďalej zvyšuje. Oproti USA sa však Slováci stále naplno nenaučili využívať kreditné karty a v tomto smere sú skôr konzervatívnejší.

Je vymáhanie dlhov jednoduchšie?

Nárast zadlženosti môže závisieť aj od toho, do akej miery je vymáhanie dlhov náročné. Zjednodušene môžeme uviesť, že čím jednoduchšie sa bude dať dlh vymôcť, tým bude ochota veriteľov požičať väčšia. Naopak, v spoločnosti, kde je vymáhanie dlhov problematické budú aj úrokové sadzby vyššie a možnosti pôžičky dosť obmedzené. V USA je na každom používateľovi kreditnej karty, aby si strážil svoje kreditné skóre, čím bude horšie, tým menší obnos peňazí bude mať k dispozícii a zároveň tým vyššie úroky bude musieť platiť. U nás zas veritelia môžu využiť súdne aj mimosúdne vymáhanie pohľadávok s pomerne vysokou mierou úspešnosti.

Na záver dodajme, že život na dlh je komplexným problémom, ktorý sa líši nielen medzi jednotlivými krajinami, ale aj jednotlivými ľuďmi. Ak si plánujete požičať, treba si uvedomiť všetky riziká a dôsledky zadlženia, a zároveň sa snažiť o vyvážený prístup k manažovaniu svojich financií. Vždy je dôležité si udržať finančnú disciplínu a nezabudnúť, že dlh môže byť dvojsečnou zbraňou, ktorá môže ovplyvniť kvalitu života a celkovo aj vašu budúcnosť.