
Pracovné návyky a zlozvyky
Pracovná kultúra na Slovensku je zaujímavou zmesou tradícií, moderných trendov a špecifických zvykov, ktoré formujú každodenný pracovný život takmer každého z nás. Od fajčiarskych prestávok až po odchody za prácou do zahraničia - pracovné návyky sú prakticky stále aktuálnou témou. Pozrime sa bližšie na niektoré návyky a zlozvyky, ktoré možno formujú aj váš prístup k zamestnaniu.
Ako by mal vyzerať ideálny zamestnanec?
Hovorí sa, že Slováci sú pracovití a toto tvrdenie ani nechceme spochybňovať. Ako ale vyzerá ideálny zamestnanec podľa zamestnávateľov? Medzi najčastejšie požiadavky patrí flexibilita a ochota prispôsobiť sa, kreativita pri riešení problémov, zmysel pre tímovú prácu a ochota učiť sa. Ak máte tieto danosti, nájsť si prácu pre vás určite nebude problém.
Na druhej strane ale môžete naraziť na to, že v príkrom kontraste so zoznamom požiadaviek bude výška ponúkaného platu. Rozpočty zamestnávateľov na niektoré pracovné pozície nie sú práve štedré a mzdy vo všeobecnosti na Slovensku nerastú tak, ako by sme si mnohí predstavovali. Dosiahnuť na dobrý plat je preto stále skôr o vyjednávacích schopnostiach či známostiach ako o poctivej a kvalitnej práci.
Fajčiarske pauzy ako pracovné porady
Kto nechodí s kolegami na fajčiarske prestávky, nič sa nedozvie. Takéto nepísané pravidlo stále ešte platí v mnohých pracovných kolektívoch. Jeden z najrozšírenejších zlozvykov jednoznačne ovplyvňuje produktivitu, pričom v mnohých firmách sú fajčiarske prestávky ticho tolerované. Len si predstavte, že každých 5 minút si spravíte denne takúto pauzu aspoň 4 krát a hneď vám vyjde, že za pracovný deň takto „prefajčíte“ 20 minút. Určite je potom na mieste otázka, či je tolerovanie fajčiarskych prestávok a ich započítanie do pracovného času férové voči nefajčiarom.
Na niektoré profesie sa stále pozeráme cez prsty
Nedávna pandémia a s ňou súvisiace opatrenia nám pripomenuli, že existujú profesie, bez ktorých by naša spoločnosť jednoducho nemohla fungovať. Napriek tomu sa stále na mnohé z nich pozeráme cez prsty. Zo všetkých menujme najmä zdravotné sestry, smetiarov, zamestnancov v obchodoch či učiteľov. Tieto profesie sú nielenže nedostatočne ohodnotené po finančnej stránke, ale bohužiaľ stále aj po tej spoločenskej.
Nezaplatené faktúry (nielen) v stavebníctve
Pracujúci, ktorí sú živnostníkmi majú často problém s nepreplatenými faktúrami. Bohužiaľ, na Slovensku je stále neplatenie faktúr načas pomaly až národným športom, čo so sebou prináša množstvo ďalších negatívnych javov. Živnostník, ktorí nedostal za odvedenú prácu zaplatené sa sám môže dostať do dlhovej pasce a finančných problémov, ktoré môžu predstavovať až existenčné ohrozenie.
V stavebníctve ale aj mnohých iných službách, v ktorých je dodávateľom služby živnostník pre väčšiu spoločnosť, sa stále vyskytujú prípady, kedy nedostanú zaplatené včas, prípadne v riadnej výške. Hoci riešením je aj mimosúdne vymáhanie pohľadávok, ide o zbytočne nepríjemné situácie, ktorými by sa nemusel nikto zaoberať, ak by bola platobná disciplína na vyššej úrovni.
Odliv mozgov do zahraničia a nezáujem mladých o remeslá
Na záver sa zamerajme na dva fenomény, ktoré práve za uplynulé roky výrazne formujú náš trh práce, hoci sa ešte netýkajú samotných pracujúcich. Už niekoľko rokov totiž čelíme vážnemu problému, ktorý spočíva vo zvýšenej miere odchodu študentov stredných škôl na zahraničné vysoké školy.
Takémuto fenoménu sa hovorí „odliv mozgov“, pričom v tejto nelichotivej štatistike bohužiaľ vedieme. Podľa odhadov na zahraničné vysoké školy odchádza študovať až 22 % Slovákov, kým priemer ostatných krajín EÚ sa pohybuje okolo 4 až 5 %. V tejto súvislosti pripomeňme, že iba nedávno bola predstavená štipendijná schéma „Študuj doma, Slovensko ťa odmení“, v rámci ktorej môžu študenti nedostatkových profesií získať až 16 500 eur.
Druhým problémom, ktorému okrem „odlivu mozgov“ čelíme je aj klesajúci záujem o odborné stredné školy. Štatistiky ukazujú, že čoraz menej mladých ľudí sa rozhoduje pre štúdium remesiel a technických odborov. Tento trend má však vážne dôsledky, ako napríklad nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily vo vybraných odvetviach.