Slovákov odchádza stále viac

Aktuálne údaje hovoria jasnou rečou. Mladí Slováci sa čoraz viac pozerajú po možnostiach za hranicami. Podľa prieskumu, realizovaného Úradom komisára pre deti SR v spolupráci s Trnavskou univerzitou v Trnave, do ktorého sa zapojilo 10 200 mladých ľudí, je s istotou rozhodnutých odísť do zahraničia až 38,3 % mladých ľudí, ďalších 37,1 % to zvažuje a je tomu pozitívne naklonených.

Celkovo teda hovoríme o troch štvrtinách z generácie, ktorá ešte len stojí na prahu dospelosti. Znepokojivejší je však aj ďalší údaj, podľa ktorého sa zo všetkých tých, ktorí o odchode uvažujú, sa 42,3 % ani neplánuje na Slovensko v budúcnosti vrátiť.

Štatistický úrad SR eviduje za rok 2022 takmer 4 500 vysťahovaných ľudí, ktorí si odhlásili trvalý pobyt zo Slovenska, pričom tento údaj nezahŕňa tých, čo si trvalý pobyt ponechali, takže skutočné číslo je výrazne vyššie.

Prečo to je problém pre štát aj rodiny?

Vzdelávanie jedného vysokoškoláka stojí verejné financie nemalé prostriedky, napokon ročné výdavky štátu na vysoké školstvo dosahujú takmer 800 miliónov eur ročne, pričom náklady štátu na jedného vysokoškoláka sa pohybujú na nižšie desiatky tisíc eur za celé 5-ročné štúdium.

Keď tento absolvent po skončení štúdia nastúpi do práce v zahraničí, výnos z tejto investície skrátka odchádza inam. Úbytok mladých ľudí zároveň priamo ohrozuje fungovanie regiónov, pretože vedie k starnutiu populácie, poklesu kvalifikovanej pracovnej sily a poklesu počtu obyvateľov, čo má merateľný dosah na ekonomiku miest a obcí aj na ich dlhodobú udržateľnosť. Zdravotníctvo, školstvo a sociálny systém sú závislé od toho, či má kto pracovať, odvádzať dane a generovať hospodársky výkon. Keď mladá a vzdelaná generácia odchádza, tieto systémy zostávajú bez nevyhnutnej opory.

Rodinný rozmer je menej merateľný, no netreba pred ním zatvárať oči. Rodičia starnú a najmä vo vyššom veku potrebujú blízkosť detí, ktoré ale nie sú schopné dochádzať pravidelne. Vzťahy, ktoré by sa za iných okolností prehlbovali prirodzenou každodennou prítomnosťou, sa udržujú akurát tak v online prostredí a kratšími návštevami počas sviatkov.

Aké sú dôvody odchodov a ako ich zvrátiť?

Motivácia odísť býva často konkrétna a merateľná. Mladí označujú za hlavné príčiny odchodu vyššie platy v zahraničí, lepšie pracovné podmienky, vyššiu životnú úroveň a dostupnejšie podmienky na založenie rodiny, pričom väčšia časť neverí, že situácia sa pre mladých na Slovensku bude zlepšovať. Spokojnosť je najnižšia práve v oblastiach, ktoré priamo určujú kvalitu každodenného života: výška platov, fungovanie štátu a dostupnosť bývania.

Odpoveď na otázku, čo by mohlo mladých presvedčiť zostať, vyplýva z tých istých dát. Nie je potrebné vymýšľať komplexné stratégie, ale riešiť to, čo mladí sami pomenúvajú: mzdy, bývanie, dôveryhodnosť inštitúcií. Hlavnými dôvodmi, pre ktoré mladí zvažujú odchod, sú životná úroveň a politická situácia v krajine, pričom takmer polovicu motivujú k odchodu konkrétne pracovné príležitosti, ktoré v zahraničí existujú a doma nie. Paradoxné ale je, že mladí, ktorí viac veria vo vlastné schopnosti, sú zároveň tí, ktorí sú hrdí na svoju krajinu a chcú si tu založiť rodinu, no nenachádzajú tu dostatočnú podporu. Motivácia zostať teda existuje, len sa stretáva s prostredím, ktoré ju systematicky nepodporuje.

Inšpiráciu je pritom možné nájsť práve v zahraničí. Niekoľko európskych krajín pristúpilo k tomuto problému s merateľnými výsledkami. Portugalsko spustilo daňový režim, v rámci ktorého platili kvalifikovaní odborníci počas desiatich rokov jednotnú sadzbu dane vo výške 20 percent namiesto štandardných 48 percent, čím aktívne lákalo späť vlastných emigrantov aj zahraničné talenty. Tamojší experti ho označujú za jeden z najúčinnejších nástrojov boja proti odlivu mozgov, aký krajina kedy zaviedla.

Estónsko zas zvolilo iný prístup a investovalo do toho, aby štát fungoval tak, ako mladí ľudia očakávajú: digitálne, transparentne a bez zbytočnej administratívy. Spoločným menovateľom oboch príkladov je, že nevyčkávali na spontánne zlepšenie podmienok, ale vytvorili konkrétne a overiteľné dôvody, prečo zostať. Podobné nástroje sú potom zaujímavou inšpiráciou aj pre krajiny, ktoré tento trend potrebujú zvrátiť.

Čo dáva a čo berie život v zahraničí?

Odchod do zahraničia prináša merateľné výhody. Vyššie príjmy, kontakt s odlišnými pracovnými kultúrami a každodenná konfrontácia s cudzím jazykom formujú ľudí spôsobom, ktorý prináša reálnu hodnotu. Časť tých, čo odišli, sa vracia s kapitálom, ktorý doma nadobudnúť nemohli, a práve títo ľudia bývajú často motívom zmeny.

No na druhej strane netreba zabúdať ani na to, čo život v zahraničí nedokáže nahradiť. Mladí sami označujú za najväčšie prednosti života na Slovensku rodinu, priateľov, prírodu a komunitu, teda práve to, čo odchodom strácajú ako prvé a čo sa najťažšie získava v novom prostredí. Integrácia v cudzej krajine nie je jednorazový akt, ale dlhý proces, počas ktorého si človek uvedomuje, že nikde nie je celkom doma. Slovensko ho formovalo, nové prostredie ho prijalo, ale pocit úplnej príslušnosti k obidvom miestam zároveň býva často nedosiahnuteľný.

Odchod do zahraničia nie je zlyhaním ani zradou, ide o slobodné rozhodnutie každého človeka, ktorý hľadá prostredie, kde môže naplno rozvinúť svoje danosti a schopnosti. Mnohí, ktorí odchádzajú, sa vracajú s kapitálom skúseností, kontaktov a perspektív, ktoré by doma nadobudnúť nemohli, a práve títo ľudia sú zdrojom zmeny. Na druhej strane by ale každá krajina mala vytvárať dostatočné podmienky na to, aby jej obyvatelia „nemuseli“ do zahraničia odchádzať za lepším životom.