Nezvyčajné dane zo sveta
Slová ako dane a poplatky rozhodne nevzbudzujú veľa nadšenia a vo všeobecnosti vás témy s nimi súvisiace pobavia asi iba málokedy. Sú súčasťou bežného života, týkajú sa prakticky každej transakcie a často práve dane ukrajujú z osobného rozpočtu viac ako by si mnohí priali. Pri tomto slove si väčšina ľudí predstaví známe typy daní akou je napríklad DPH, daň z príjmu, spotrebná daň na cigarety a alkohol, alebo daň z výhier. Tieto, takpovediac, bežné dane sú súčasťou každodenného života a väčšinou ich považujeme za samozrejmosť. Napriek tomu vo svete existujú, prípadne v minulosti existovali či boli navrhované rôzne dane, ktoré môžeme bez preháňania označiť za nezvyčajné či dokonca kuriózne.
Daňové systémy sa v jednotlivých krajinách výrazne líšia, v tejto súvislosti sa najčastejšie spomína aj u nás novozavedená transakčná daň, ktorá sa využíva iba v zopár krajinách na svete. Rovnako je odlišné naprieč štátmi aj daňové zaťaženie obyvateľstva, čo veľmi dobre ilustruje aj ukazovateľ daňového zaťaženia práce. Podľa údajov OECD bolo daňové zaťaženie práce v Eurozóne na úrovni až 47,4 %. Najnižšie daňové zaťaženie, len 23,5 %, sa potom týka Švajčiarska. U nás bolo za rok 2023 podľa rovnakej metodiky daňovo-odvodové zaťaženie práce na úrovni 43,3 %, čo je zároveň najviac spomedzi krajín V4.
Daňovo odvodové zaťaženie u nás teda patrí k najvyšším v regióne, čo ale nič nemení na tom, že kým niektoré štáty sa spoliehajú na tradičné formy zdanenia, iné sa púšťajú do experimentov s nezvyčajnými daňami, ktoré môžu na prvý pohľad pôsobiť až bizarne. Tieto dane často odrážajú špecifické potreby krajiny, kultúrne hodnoty alebo snahu o riešenie konkrétnych spoločenských problémov. Niektoré z daní samozrejme už stratili svoj význam vzhľadom na spoločenský a technologický pokrok, iné stále platia aj keď vzbudzujú dojem, že by ich pokojne mohli vyberať aj pred 200 rokmi.
Daň z tuku v Dánsku
Dánsko zaviedlo v roku 2011 daň na potraviny s vysokým obsahom nasýtených tukov ako úplne prvá krajina sveta s takýmto opatrením. Daň sa vzťahovala na maslo, mlieko, mäso a ďalšie potraviny s vyšším obsahom tuku. Po roku a pol bola však zrušená kvôli vysokým administratívnym nákladom a tomu, že Dáni nakupovali potraviny v susedných krajinách. Ide o zaujímavú alternatívu k tzv. dani zo sladených nápojov, ktorá sa uplatňuje aj u nás a dotýka sa nápojov obsahujúcim cukor nad určitú hranicu.
Daň z okien v Anglicku a Francúzsku
Daň z okien bola historická daň, ktorá sa vyberala v niektorých európskych krajinách (najmä v Anglicku a Francúzsku) na základe počtu okien v budovách. Často bola predmetom kritiky, pretože bola vnímaná ako daň „zo svetla a vzduchu“ a mala negatívny vplyv na zdravie obyvateľov, ktorí sa snažili znížiť počet okien kvôli dani. Toto opatrenie zároveň neprospievalo ani architektúre stavieb. Daň z okien bola zrušená v mnohých krajinách v 19. storočí, ale v niektorých štátoch pretrvala až do 20. storočia.
Daň z plynatosti dobytka
V roku 2003 Nový Zéland navrhol zaviesť daň z plynatosti dobytka. Cieľom bolo znížiť emisie metánu, ktoré pochádzajú najmä z tráviaceho procesu hovädzieho dobytka a oviec. Metán je silný skleníkový plyn a Nový Zéland patrí medzi krajiny s najvyšším podielom poľnohospodárskych emisií, pričom týmto opatrením sa vláda chcela priblížiť k plneniu záväzkov vyplývajúcich z Kjótskeho protokolu. Návrh na zavedenie tejto dane narazil na silný odpor farmárov a verejnosti, ktorí ho považovali za nespravodlivý a ekonomicky zaťažujúci, a tak bol nakoniec stiahnutý.
Daň z luxusu v Číne
Čína zaviedla v roku 2016 daň na luxusné tovary v niektorých prípadoch až do výšky 60 % z ceny produktu. Vzťahuje sa na drahé hodinky, kozmetiku či luxusné kabelky. Okrem toho platí 10 % dodatočná daň na luxusné vozidlá s cenou po prepočte nad približne 178 tisíc eur. Táto daň má obmedziť nadmernú spotrebu a podporiť domáce značky. Bežných obyvateľov takáto daň príliš nezasahuje, no tých najbohatších bezpochyby zamrzí aj napriek tomu, že nemajú hlboko do vrecka.
Daň z klobúkov v Anglicku
Medzi tie bizarnejšie patrí bezpochyby aj daň z klobúkov. Anglicko ju zaviedlo v roku 1784 a platila sa vo výške 2 šilingov za klobúk. Predstavovala zjednodušenú cestu, ako zdaniť najmä bohatších ľudí, pre ktorých boli klobúky symbolom. Každý predajca klobúkov musel mať licenciu a označiť klobúky ich žetónom. Príliš veľa peňazí do štátnej kasy však nepriniesla a už v roku 1811 bola zrušená.
Tieto príklady ukazujú, že dane môžu byť nielen zdrojom príjmov, ale aj nástrojom na formovanie spoločnosti a riešenie rôznych problémov. Aj keď sa niektoré z týchto daní môžu zdať zvláštne, v zásade vždy sledovali konkrétny cieľ, ktorého dosiahnutie sa ale neraz vôbec nepodarilo.
