Kde sme dnes: čísla, ktoré by mali znepokojiť

Situácia s finančnou gramotnosťou mladých na Slovensku, ale dokonca ani v okolitých krajinách nie je celkom priaznivá a dostupné údaje to len potvrdzujú. Podľa prieskumu OECD z roku 2023 dosahujú mladí ľudia vo veku 18 až 29 rokov priemerne len 60 % správnych odpovedí v testoch základnej finančnej gramotnosti, pričom najhoršie výsledky zaznamenávajú v témach súvisiacich s úrokmi, zloženým úročením a investíciami.

Na Slovensku mapoval situáciu Národný inštitút vzdelávania a mládeže, ktorého výstupy ukazujú, že viac ako polovica stredoškolákov nedokáže správne vysvetliť rozdiel medzi debetnou a kreditnou kartou. Treba si pritom uvedomiť, že takéto nízke povedomie o financiách sa odráža v každodenných rozhodnutiach, ktoré mladí ľudia prijímajú.

Najčastejšie chyby, ktoré stoja mladých najviac

Finančné chyby mladých ľudí sú vo väčšine prípadov predvídateľné a opakujú sa naprieč generáciami, čo svedčí skôr o systémovom probléme a nie o individuálnom zlyhaní. Prvou a najrozšírenejšou chybou je absencia akéhokoľvek rozpočtu, kedy dochádza k menším aj väčším výdavkom bez toho, aby ich niekto sledoval alebo plánoval, a na konci mesiaca už potom spravidla nič neostáva.

Druhou pascou hneď po neuváženom míňaní sú spotrebiteľské úvery a kúpa na splátky, pri ktorých mladí podceňujú skutočné náklady tohto spôsobu financovania a ľahko sa dostanú do dlhovej špirály. V takýchto prípadoch často nasleduje mimosúdne vymáhanie pohľadávok, prípadne iný spôsob vymáhania, ktoré rozpočet mladého človeka môže zaťažiť ešte viac.

Tretím bežným omylom je odsúvanie investovania či sporenia na neskôr, ktoré často vyplýva z nepochopenia pravidiel kapitálového trhu.

Prečo je zlý štart taký drahý?

Finančné rozhodnutia prijaté povedzme pár rokov po dovŕšení dospelosti môžu ovplyvňovať životnú úroveň človeka ešte v päťdesiatke. Zadlžiť sa kvôli nablýskanému autu, kupovať drahé oblečenie či ohurovať nákladnými výletmi môže byť pre mladých priority, kvôli ktorým ale sami padnú do pasce. S rozumným prístupom sa dá pritom zájsť omnoho ďalej bez toho, aby si mladí museli nejako zvlášť odopierať. Kto napríklad začne sporiť 50 eur mesačne vo veku 22 rokov, bude mať pri priemernom ročnom výnose 6 % vo veku 62 rokov výrazne viac ako ten, kto s rovnakým zámerom začne o desať rokov neskôr, pričom rozdiel môže presiahnuť 58 000 eur len vďaka dlhšiemu investičnému horizontu a zloženému úročeniu.

Tento efekt je jedno z najdôležitejších ponaučení osobných financií a zároveň jedno z najmenej intuitívnych, pretože ľudský mozog prirodzene myslí lineárne, nie exponenciálne. Slabá finančná gramotnosť predstavuje konkrétnu ekonomickú nevýhodu, ktorá sa ale bez potrebného vzdelávania časom prehlbuje.

Čo škola (väčšinou) nedáva

Vzdelávací systém na Slovensku pristupuje k finančnej gramotnosti nerovnomerne a bez jasnej vízie, ktorá by zaručila, že každý študent opustí školu s praktickými znalosťami. Finančné témy sa objavujú čiastočne v rámci matematiky alebo občianskej náuky, no chýba ucelený predmet, ktorý by prepájal teoretické základy s praktickými situáciami ako zostavenie rozpočtu, výber bankového produktu alebo pochopenie investičného rizika.

Podľa správy Európskej komisie z roku 2022 má len 17 členských štátov EÚ zaradené finančné vzdelávanie ako povinný prvok školských osnov, pričom Slovensko medzi nimi nie je. Absencia systematického vzdelávania necháva prázdne miesto, ktoré zaplní reklama, sociálne siete alebo tlak zo strany rovesníkov, a to nie vždy so šťastným výsledkom.

Ako to robia inde a kde sa inšpirovať?

Niektoré krajiny ukázali, že zmena je možná a prináša merateľné výsledky, ak je prístup k finančnému vzdelávaniu systémový a dlhodobý. Najlepším príkladom je Fínsko, kde je osobné finančné vzdelávanie súčasťou povinných osnov od základnej školy a zahŕňa praktické cvičenia ako simulácia rodinného rozpočtu, porovnávanie bankových produktov či základy investovania do indexových fondov. Výsledky sú viditeľné a fínski mladí dospelí dosahujú v testoch finančnej gramotnosti PISA konzistentne nadpriemerné skóre v rámci celej OECD.

Druhým nasledovaniahodným príkladom je Veľká Británia, kde organizácia Young Money koordinuje finančné vzdelávanie cez partnerstvá so školami a zamestnávateľmi a poskytuje učiteľom bezplatné metodické materiály, čím prekonáva problém nedostatočnej pripravenosti pedagógov na tieto témy.

Čo by sa malo zmeniť

Zlepšenie finančnej gramotnosti mladých nie je otázka jednej vzdelávacej kampane, ale vyžaduje si koordinovaný prístup na viacerých úrovniach súčasne, od štátu cez školy až po rodiny.

Finančné vzdelávanie by bolo vhodné zaradiť ako samostatný a povinný prvok do školských osnov s jasnými výstupmi pre každý vzdelávací stupeň so zameraním na praktické zručnosti. Na úrovni rodín pomôžu rozhovory o peniazoch, rozpočte a cenách, hoci najväčším problémom je, že zďaleka nie každá domácnosť má na to vytvorené predpoklady. Treba si však uvedomiť, že finančná gramotnosť nie je ani luxus, ani vedľajší predmet, ale ide o nevyhnutnú výbavu pre samostatný a zodpovedný život.