Čo označenie energetická chudoba znamená?

Energetická chudoba je stav, keď si domácnosť nemôže dovoliť udržiavať vo svojom bývaní vhodnú teplotu a po zaplatení účtov za energie jej nezostane dostatok peňazí na potraviny, lieky či dopravu. V praxi to znamená, že domácnosti zostáva po úhrade všetkých základných výdavkov mesačne priemerne len okolo 450 eur, čo je veľmi málo na dôstojný život a ešte menej, ak sa k tomu pridá súdne alebo mimosúdne vymáhanie dlhov za „resty z minulosti“. Energetická chudoba pritom vedie k ďalším problémom, od celkovej nespokojnosti s kvalitou života, cez zdravotné komplikácie až po rôzne improvizované riešenia vykurovania s negatívnymi dopadmi na životné prostredie.

Podľa najnovších výskumov Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied sa problém na Slovensku zhoršuje, pretože v súčasnosti až pätina disponibilných príjmov domácností ide na výdavky za energie. Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším podielom výdavkov na energie voči disponibilným príjmom v celej Európe, pričom je ale paradoxom, že naše ceny elektriny a plynu patria k najnižším v EÚ. Samotný problém tak nespočíva len v cenách energií, ale predovšetkým v kombinácii nízkych príjmov a energeticky neefektívnych obydlí.

Energetická chudoba však automaticky neznamená bežnú chudobu, ktorú si pri tomto slove väčšina ľudí predstaví. Tieto dva pojmy treba dôsledne odlišovať. Na jednej strane môžete mať slušné príjmy, ale ak žijete v staršom, zle izolovanom dome, vaše výdavky na vykurovanie môžu byť doslova astronomické a dostanete sa do kategórie energeticky zraniteľnej domácnosti. Môže ísť o rodinu, kde jeden z páru príde o prácu, o osamelého dôchodcu s nízkym dôchodkom, alebo o rodinu s ťažko zdravotne postihnutým členom, ktorý potrebuje udržiavať v byte stabilnú teplotu.

Koho energetická chudoba najviac ohrozuje?

Problém energetickej chudoby sa zďaleka netýka iba nízkopríjmových skupín, ale ohrozené sú aj úplné rodiny s deťmi do 25 rokov a samostatne žijúci dôchodcovia, pričom platí, že čím väčšia rodina, tým väčší problém. Domácnosti s viac ako piatimi členmi sú v najhoršej situácii, keď viac ako tretina z nich trpí energetickou chudobou a nedokáže si zabezpečiť primeranú teplotu v obydlí.

Zásadnú úlohu potom zohráva aj geografický faktor, pretože väčšina ohrozených domácností žije na vidieku, kde je energetická účinnosť rodinných domov výrazne nižšia. Často ide o staršie stavby bez zateplenia, s neefektívnymi kotlami a vysokými únikmi tepla, čo znamená, že aj pri rovnakých cenách energií platíte výrazne viac ako rodina obývajúca modernejší byt v meste. Podľa odhadov Úradu pre reguláciu sieťových odvetví sa energetická chudoba týka približne 150-tisíc domácností, čo predstavuje okolo 8 % všetkých slovenských domácností.

Čo robí štát a aké sú konkrétne opatrenia?

Jedným z problémov je, že presná definícia energetickej chudoby stále neexistuje, čo znamená, že štát nevie presne určiť, komu pomáhať a ako. Napriek tomu v posledných rokoch zaviedol niekoľko opatrení, hoci tie sa neukázali vždy ako veľmi efektívne.

Od roku 2022 do konca roku 2023 štát vyplatil na plošnú energopomoc 2,7 miliardy eur a celková suma vynaložená na podporu energií presiahla 4,8 miliardy eur. Táto pomoc však nebola cielená a dostali ju všetci, vrátane tých, ktorí ju vlastne ani nepotrebovali.

Pre ohrozené domácnosti štát pripravil dva konkrétne dotačné programy, ktoré však využíva len zlomok oprávnených. Prvým je Zelená solidarita v rámci Zelenej domácnostiam, ktorá podporuje inštaláciu zariadení na využívanie obnoviteľných zdrojov a môžete získať až 90 percent oprávnených nákladov na kotol na biomasu, slnečné kolektory, tepelné čerpadlo či fotovoltické panely s maximálnou hodnotou poukážky napríklad 2 700 eur na kotol alebo 5 400 eur na fotovoltiku.

Druhým programom je Obnov dom mini, určený pre vybrané obce v Banskobystrickom a Košickom kraji, kde pomoc môže získať len domácnosť s čistým ekvivalentným ročným príjmom na jedného člena za rok 2022 nepresahujúcim 6 680,80 eur. Od budúceho roka sa má plošná energopomoc zrušiť a štát plánuje prísť s adresnou pomocou, ktorá sa zameria len na skutočne ohrozené skupiny, čo má zabezpečiť udržateľnosť verejných financií, no znamená to aj mierny nárast cien energií pre bežných spotrebiteľov.

Prečo by energetická chudoba mala zaujímať všetkých?

Energetická chudoba nie je len problém tých, ktorých sa priamo dotýka, ale celej spoločnosti. Domácnosti bez peňazí na vykurovanie sú nútené páliť odpad, plasty či nekvalitné palivo, čo vedie k znečisťovaniu ovzdušia a zhoršovaniu životného prostredia pre všetkých.

Riešenie problému vyžaduje komplexný prístup, pretože nestačí len dotovať ceny energií. Ide len o dočasnú náplasť, ktorá štát stojí miliardy eur ročne a navyše ani neprináša požadovaný efekt. Ako sme už spomenuli, zďaleka jediným dôvodom energetickej chudoby nie sú vysoké ceny energií. Skutočným riešením sú investície do energetickej obnovy budov, zateplenia, výmeny okien a modernizácie vykurovacích systémov, ktoré prinášajú trvalé zníženie nákladov, zvyšujú hodnotu nehnuteľností a výrazne zlepšujú komfort bývania.